Sú rozhovory, v ktorých otázky plynú celkom ľahko, ako keď idete na bežkách už vo vyjazdenej stope.

Pýtaš sa, klient odpovedá, tempo je živé, energia sa príjemne mení na objavnú, ciele a akčné kroky sú na dosah ruky.

Je to koučovanie, ktoré má rytmus a pohyb – tak, ako to poznáme z koučovania s kolegami, alebo z rozhovorov z koučovacích výcvikov.

A potom sú tu aj iné rozhovory. Také, kde sa slová rozplynú v tichu, kde sa cyklíme s klientom v kruhu, alebo kde sa zdá, akoby niečo neuchopené a nevypovedané bolo pod povrchom rozhovoru.